Maxov denník 16.

     Ja už som na svete naozaj dlho a nič mi nerozhodí sandále. Ale z toho koncertu nič nebolo a moje rande sa nekonalo. Môžem to ja oprdieť a z toho stresu som začal zasa pĺznuť. Som teraz taký pasívny a nebaví ma nič. Iba obhryzávať gumové papuče starému, lebo to ho trocha vynervuje a mne sa to páči.

Pozeral som správy a blíži sa nejaké megateplíčko, už teraz ledva funím, tak mi dajte nejaké tipy,ako to prežiť. Alebo ostáva iba výlet na Island ,alebo sa odtrepať na kachličky do kuchyne, alebo pod radiátor. To skôr ,lebo tuto ma nikto nikam na dovču nezoberie. Aj škreček spí v domčeku a nechá si z dvierok trčať "nádobíčko", je to dosť nemravné a ja som aj rád, že som spodne odľahčený.

Po polroku sa nám vrátili susedia nad nami, presne sme to vedeli, lebo už vo večer príchodu sa strhla hádka, že on má plesnivé nohy a ona ho nemá rada a tak. Človečina hovorila, že jej nikdy neubehlo 6 mesiacov tak rýchlo. Takže večer sa začne romantika a trvá občas do jednej. Vyznávajú si svoju divokú lásku. Chcel by som tie jeho pedále vidieť, či sú fakt také nechutné.

Junior prázninuje, chodí sa nakladať do bazénov, ako uhorka do nálevu. Príde vždy úplne na lečo. Človečina mala volníčko, sa tu tmolili, nikam necestovali, lebo podla mňa prachy idú do môjho jedla a oni sú v hmotnej núdzi.

Chcel som si založiť účet na instáči, vraj to zajace majú,ale mne to zas len zakázala hentá moja. Že som na to ešte malý. Ako mám fotiť svoje pozadie a chvostík s filtrami? Ako mám svetu dať vedieť, že dokonalosť existuje? Pokazia mi tu každú radosť, idem spať. Úplne som sa nas.. vytočil.  Amen.