Maxov denník 18.
Ako nám pribudol do partie chlpatý recidivista...
Ľudkovia moji,
ja som už úplne mešuge. Ja som si letnil, pĺznul a robil bordel na haciende , šecko naporiadku, ani som nepísal,ako sa mám ,lebo bola uhrová sezóna a nasilu report je úplne zlý report, tak nevydalo. Škreček na haciende nebol, toho schovávali v útrobách bytu, ale ani mu nebolo čo závidieť, stále mať na okách tú verbež ľudskú.
No a ako si tak žijem, napätie doma začalo byť, lebo človečina si zmyslela, že nás je doma málo a potrebuje k zavŕšeniu diabolského plánu ešte finálne zviera. Senior vlasáč si balil kufre, že cez jeho mŕtvolu a že si nájde inú rodinu a už mal aj ponožky popárované a kefku pri dverách. Junior už tiež vlasáč si kreslil na obrázok podobizeň otca, že sa teda dlhšie neuvidia. A teda nastal deň D a objavil sa .... niečo malé chlpaté strapaté , že Nemo sa volá povedali.
Proste úplná anarchia a hento došlo a hralo to na neviniatko. Našťastie som bol na haciende a to čudo sa motilo iba s našimi , tak to by videlo ten let vzduchom, keby mi naruší intímnu zónu. Škreček hovoril, že ho skoro šlahlo, čo za nemotorné stvorenie sa to dotrepalo,ale smiech ho prešiel, keď sme obaja zistili, že si nechutne omotáva rodinu okolo labiek. Je to manipulátor a my sme teraz pokrvní spojenci.

Po dvoch týždňoch sa vec má tak, že Nemo vie vrčať jemne štekať a ja som bol presťahovaný z haciendy do bytu, lebo je zima a mohli by mi namrznút , vlastne tie už nemohli, tak proste prechladnúť by som mohol. Odkedy si ma ten netvor všimol, baží po skamarátení,ale človečina nám to dávkuje jemne,asi sa bojí že s ním vytriem podlahu a možno aj plafón. Tak nás necháva sa kamošiť pod dohľadom. Ešte aj jesť dostávame naraz, lebo pánko žiarli, keď tlačím iba ja. Nechápem, ako to dokázal, ale chodia k nám návštevy a ochkajú. Akože kvôli nemu. Moja zašlá sláva sa vráti s obhryzaním jedálenského stola, čo som načal na jar a verím, že budú ochkať tiež.
Človečiak vybalil kufre a zotrváva v domácnosti, asi mu ten inzerát o adopcii nevyšiel a nejako s nami už dožije. Mladý je spokojný, už školuje a henten krpec ich budí poctivo o hodku skôr,ako by museli vstávať, tak vyzerajú ako pokrčené kelímky od kávy. Človečina namiesto divokej romantiky večer chrápe už od deviatej, lebo vek nepustí a únava s príchodom školy a Nema je vysnívaná kombinácia.
Škreček píše na klietku pazúrom nejaké vražedné básničky, odkedy mal zapatrošené niečo z čoho už liezol červík v domčeku, človečina ho kontroluje 3x denne ako v base .
Držte sa, dám vedieť ako dopadne naše prvé rande s votrelcom...

