Maxov denník 22.
Králik v exile stop. Mám novú haciendu stop. Nová família s titulmi stop. Parťák v kleci stop.

V lete som kamoši moji zažil mnoho . Dokonca so zmenil lokál, pretože človečina s druhou človečinou pre mňa vymysleli výmenný pobyt s wellnesom a manufaktúrou na vankúše z mojich chlpov, keďže panelák už bol celý zanesený a zachlpený a obyvatelia to považovali za tropickú pleseň na fasáde a chceli volať nejaké odbornosti v skafandroch. Tak hovorím, bez okolkov :" Takto , ja chápem, že nerozumiete tuto nikto jedinečnosti kraličieho génia a jeho kožušteku, kašlete a kýchate tu, spreje človečina už aj žerie s nutelou pomaly, preto ja odchádzam.."
A oni nič, lebo ja keď stojím a rozprávam tak to nikto nevie. Mne ani vlastná mater nerozumie. Ale k veci, ponuka na náhradný domov prišla okamžite, lebo ja som proste šupa kúpa. Človečinina kolegyňa doktorského stavu sa okamžite chopila svojej životnej šance a že mi ponúkne ultrasuper podmienky luxusného bývania so službami doteraz odfláknutými.
A tak som sa ocitol v poschodovej 2KK nehnuteľnosti s vetraním a výhľadom na záhradu, v zime sa megaklec presunie do tepla rodinného domu a koberčekmi /buhahahaaaa/ ... Domček na prespávanie ma dostal, rochnil som sa ako také prasátko.
No a tu je tá vec, moju novú haciendu obýva aj pôvodný člen, prasa. Morské. Aj keď to more ani nevidelo, ale že sa to tak volá. Ono dosť ostalo šokované, keď som sa tam ja zjavil, takže hneď bolo nastolenie pravidiel. Nebude v mojom domčeku. Ak hej, nepustím ho von. Sadnem si ako kvočka do dverí a to chúďa musí počkať ,kým sa mi zachce ho pustiť von. Ale inak má teda zaistenú ochranu , prístup k miske a vode, občas som ochotný sa zahrať a ponaháňať, takže aj som rád, že prvýraz mám spoločnosť chlpatú. Aj kvíkanie som zakázal, takže môže iba potichučky.
Musím uznať že rodina je finančne stabilná, malá juniorka mi češe obočie a hentí dvaja starí sú doktori, tak aspoň mám prístup k akútnej prvej pomoci. Moja rodná človečina má telefonicky prenasleduje a vyžaduje aj fotenie zo všetkých uhlov. Ale spokojný som, už som aj pošprintoval po záhrade, vypiekol pupek na slnku a zjedol im nejaké kvetiny. Nové poznatky nazberám a dám vám vedieť. Ozaj, teším na jeseň, pomením zas kožuch letný za skorojesenný. Uvidíme ako to ocenia hehe

