Maxov denník 24.

Som už aj zabudol, že som blogmajster.. ale nie nezabudol, len tu mám stále nejaké vybavovačky. Morčací môj brat a ja sme dvojičky . Všade sme spolu, všade. Idem na poschodie, hneď mám tu gulu za zadkom. Idem dole , už sato trepe dole za mnou. Je to dosť kontaktné zvíra. Také gulaté oká má smutné,ale odked som s ním uzavrel pakt kamarátstva a že mi nechá v miske moje obľúbené granule, musím uznať, že sa teším že tu je. 

No a neuveríte, k nám do domácnosti doktorskej pribudne ďalší králik. Nejaký Rex, či čo. Má vraj krpaté uši a vôbec nie toľko kilo srsti ako ja, tak asi niekto taký usadlejší, vypelichaný. Už sme sa bavili s Pištom, to je morčák, že chalanko si musí svoju pozíciu vybojovať od úplného zelenáča a my ho teda v gangu šetriť nebudeme. Aj v Synoch anarchie to tak bolo, som ako motorkár drsný. Takže sme sa tešili,až nám bude ten neborák slúžiť. Ale!!!

Červenohlavá doktorína doniesla hentoho nového v jeho bejváku  a nás v pôvodnom stave dvojčlennom. Asi sa bála,že ho rovno zakilujeme senom,ale my sme vôbec nechceli. Má o nás nechutnú mienku. Tak sme na neho zazerali z dialky,  asi tak pol metra. Nebol taký nahatý, srť má. Aj uši trčali, takže s nimi mohol slušne točiť do strán.  A nvolal sa Rex, ževraj je to nejaká rodová záležitosť, asi klan má. Tak sme ho nazvali s Pištom po našom. Bude to CHorché.  Videl som nejakú akčnosť v telke a tam bol taký jeden hrdina klanu na kokosovej plantáži. Či kokaínovej? Drevo ako drevo...

No, tak žijeme oddelene, Pišta už s Chorchém trocha poklábosili, ale ja si ako správny šéf držím odstup. Uši mi idú uletieť ,ale čekujem šecko. Chorché je zvíra ulice. Je to možno celkom skúsený chlapík. Zatiaľ iba kuká od seba na nás. Uvidím,kedy nás pustia na dvorek a zoznamovaciu akciu. Buďte so mnou, ja tu som. Všetko napíšem, šecko vyňúram.