Maxov denník 2O.

Som si haciendu pár dní užil, môj balkónový raj. Moju oázu nepokoja a za dverami presklennými netvor yorkšírý číhal ,skoro ako Nastenka na toho magora Ivanka. Aj on bol krásny ako ja, ale to už je iný príbeh..

Strašne ma chce labkoidne vyobjímať ,ale ja sa držím bokom, od kastrácie neverím nikomu. Ostala vo mne nedôvera a emočné prežieranie. To druhé má aj človečina, podľa mňa keby môže,v ťažkých časoch by ma kľudne upiekla. Ešte že často nevarí, lebo je naozaj ledabolá gazdiná.

Teplo vonku sa mi zapáčilo, ale to by nebola rana osudu zas na mňa,aby to aj vydržalo. Ako ma tam dali, tak som aj zas čučal vnútri, lebo sa ochladilo. Chvostík mi oziabalo a voda v miske sa začala podobať na ľadové kráľovstvo. Z nozdry mi vial oblak oroseného dychu a kožuch mi poskytoval jedinú ochranu pred divokým severákom..... dobrééé ,kecám,  vymažte to od toho ľadu v miske. Ešte nám sociálka zazvoní, buhaha. Ja tak rád preháňam ...

Blíži sa tá noc, keď nás nevinné králičie obete narvú k vajcám a budú robiť tie nevkusné otrocké fotky,ako sme dekorácia. Pekné to bude, všade som ja taký ,ale rozhodol som sa, že výraz si dám nechutne agresívny, pohrdačný, prizvem toho psieho  neboráka na pomoc s korbáčom, nech s chlapček pohrá so zúbkami. Tento pakt uzavriem iba zo zištných dôvodov.

Ale aby som len negatívny nebol, pozerám hruzu  pre milionára, to je brutáál, skoro som vypĺzol pri jednej časti. Podľa mňa si ten frajerko vyberie tú, ktorá žerie mrkvu, no ja by som si určite takú vybral. Musím už utekať, začalo to.

Páčkoooooo vesmírníí lidé, načmáram čoskoro, už ide o chvíľku obrad vyraďovací a ja mám len jedny nerve.