Maxov denník 4.

Volám žandáre ! 

Občas sa sám seba pýtam, či som tu dobre. Neviem, či sa tu dostatočne plnia moje potreby. Som naozaj veľmi nenáročný a charizmatický ,skromný spoločník. Prežijem aj lacnejšie potraviny, veď ja si pod gaučom nájdem niečo výživné, hlavne ak je po návšteve, to tam parádne vymetiem. Proste, čím neporiadnejšia návšteva, tým viac radosti, keď sa to odprace domov. 

Ale o inom  probléme som potreboval sa zveriť. Neviem,ako to majú ostatní, ale ja som strašne háklivý na môj kožuštek.  Nikde sa nepíše,že sa ho má dotýkať nejaký hrebenátor či čo to. Sociálne siete priniesli človečine odpornú vlastnosť a áno, je to závisť. Kľudne si tu povalujem šunky a hentá si  pozerá skupinu , kde sa navzájom chvália nami, nič netušiacimi obeťami. No a jeden feši vyčesaný tam bol, už som zbadal, ako atmosféra hustne a tá moja na mňa pozerá privretými očami a nepotreboval som ani čítať myšlienky. 

Behom minúty ma pod zámienkou verejnej chvály chmatla pod pazuch a niesla do hnusnej mučiarne. Volá sa to kúpelňa. Vždy keď sa mi podarí tam ilegálne vniknúť, obobkujem /až z päty/  to tam a zrolujem koberček. Na!

Ja akože kedysi som sa bil za moju česť. Ale po tých rokoch jej to nedoprajem. Pozerám iba priamo na ňu a viem,že  cíti ,ako sa nad ňou zaťahuje oblak kliatby. Veď to, že furt hľadá kľúče, okuliare,  seba samú, to je presne ono. Lenže moja človečina má dlhé vedenie. Ona si to vysvetluje, že sa  mi to páči. No a v tomto prostredí iq úpadku ja mám intelektuálne rásť....

Takže, ma vyčesala, vyčesala, potom vyčesala, potom natrafila na pár príveskov čo som  si nechal ako ozdoby pri zadku a dala to dole. Nechápem, kde sa vzala asi kilová hmota srsti, toto mi neprišije. No a keď som bol ako taká gula načechorená, tak ma násilne vymojkala a dala mi pusuu bleeee. Toľko poníženia v jednej polhodine ma fakt skoro dorazilo. Čo nevidí, že som drsňák, motorkár a člen gangu v králičom tele? Nepochopený génius z garsonky klietkovej? 

No ništ, hneď som zdrhol na balkón, kde mám jedno miesto zašité, uskladňujem tam bobky na horšie časy a pekne som sa v nich vyválal. Na pána som si to vychutnal a pre istotu som to obehol aj po byte. No a keďže som emocionálny žráč, skočil som si do bufetu pod gauč. Lenže..... ona upratala !!! Veď ešte nie sú Vianoce kurník šopa.  

Ja som tak rád, že si píšem tento denník. Inak by som musel asi aj steny obkusovať...... eeehm, to by som tak mohol či???