Kamoši moji, je tu parádne. Chýba mi moja família,aj doktorská vetva, ale naozaj som už spokojný a pripravený zodpovedať všetky nejasnosti. Tu hore máme občas možnosť napísať nejaké tie správičky, aby bolo dole veľa srdiečok na mieste , že si to tu užívame.
Zdravím Vaše letné telá belavé aj spálené, tenké či hrubšie. Trocha som ešte mimo a píšem tuto až neskôr po čase, lebo neuveríte, čo sa mi stalo ...
Som už aj zabudol, že som blogmajster.. ale nie nezabudol, len tu mám stále nejaké vybavovačky. Morčací môj brat a ja sme dvojičky . Všade sme spolu, všade. Idem na poschodie, hneď mám tu gulu za zadkom. Idem dole , už sato trepe dole za mnou. Je to dosť kontaktné zvíra. Také gulaté oká má smutné,ale odked som...
Zdravím lesy hory, pozdravujem Vás...
Králik v exile stop. Mám novú haciendu stop. Nová família s titulmi stop. Parťák v kleci stop.
Som silný ,silný zajo, som odolný a drsný, nerozplače ma ani keď oblížem drevenú stoličku namazanú naštiplavo, ale predsa len asi starnem a i teraz sa mi tisnú slzy do okou... Očí. Najlepším spôsobom je písať denník, povedala nejaká psychologička v telke, keď som pozeral, takže hľa, rozpoviem príbeh , čo otriasol našou ,teda mojou domácnosťou.
Som si haciendu pár dní užil, môj balkónový raj. Moju oázu nepokoja a za dverami presklennými netvor yorkšírý číhal ,skoro ako Nastenka na toho magora Ivanka. Aj on bol krásny ako ja, ale to už je iný príbeh..
Tak si tu žijeme, stále traja my mušketieri s tou čudnou rodinou. Mal som naozaj divoké mesiace, ten chlpatý smrad to tu celé ovládol a aby toho nebolo málo, nedá mi pokoj. Aspoň keby slušne pozdraví, jedlo mi nejaké splaší, ale on ma naháňa a hovorí mi "Kámo" .
Ako nám pribudol do partie chlpatý recidivista...
Podľa mňa, králičí život je dosť napínavý. Si niekto povie, že čo teeen, iba to hopsá a kadí. Ale keď je okrem hopsania a kadenia aj rodinná oslava, vtedy to fičí a pokiaľ nemáte takú otrasnú masochistickú rodinu ako ja, čo vás zavrie do klece a izoluje od popadaných šmakociniek, užijete si to.